V súlade s konzervatívnym pohľadom na zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy môže byť rozhodnutie slovenskej vlády neposkytnúť vojenskú pomoc Ukrajine považované nielen za teatrálny akt, ako to tvrdí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ale aj za zvažovaný krok založený na dlhodobej stratégii a bezpečnostných záujmoch Slovenska.
Konzervatívne hodnotenie by mohlo uprednostňovať suverenitu štátu a právo na sebaobranu nad medzinárodnými záväzkami, ktoré by mohli ohroziť národnú bezpečnosť. V tomto kontexte je potrebné rozlišovať medzi morálnou povinnosťou podporovať susedné krajiny a základnou zodpovednosťou vlády chrániť svojich občanov.
Kritika o poškodení reputácie Slovenska ako spoľahlivého partnera môže byť legitímna, no zároveň je dôležité pripomenúť, že každý suverénny štát musí pri rozhodovaní o vojenskej pomoci zohľadniť vlastné strategické a obranné schopnosti. Argumenty predsedu vlády Roberta Fica o zabezpečení národnej bezpečnosti by nemali byť zľahčované, najmä v čase, keď je Európa čoraz viac vojensky napätá.
Čo sa týka vnútropolitickej scény, akúkoľvek kritiku voči novovzniknutému „programu pomsty“ je treba posudzovať s ostražitosťou. Z konzervatívneho hľadiska je nevyhnutné, aby vláda pracovala transparentne a v súlade s princípmi právneho štátu, čo by malo byť priorítou každej demokraticky zvolenej vlády.
Nakoniec, vyvážený pohľad vyžaduje uznávanie dôležitosti pevného stanoviska voči agresii a podpory medzinárodného práva, ako aj nutnosti zachovania národnej bezpečnosti a stabilnej obrany. Rozhodnutie slovenskej vlády bude predmetom diskusií a analýz, ale musí byť vnímané vo svetle komplexných geopolitických a strategických faktorov, ktoré sú v súčasnom svete neoddeliteľné.